Prekrásne počasie dňa 28.10.2014 sprevádzalo prácu členov výboru MsO SRZ v Seredi pri zarybňovaní revíru Váh č.3, ktorý je v správe sereďskej organizácie rybárov a ktorý meria dĺžku od prítoku Dudváhu v Siladiciach až po dialničný most pri Váhovciach. Škoda len, že toto nádherné povodie majestátneho Váhu nevyužívajú rybári našinci a radšej sa venujú rybačke pri odľahlých vážskych ramenách a okolitých bagroviskách.
Dnes pod dohľadom hlavného hospodára Vladimíra Bena priviezlo nákladné vozidlo 4 000 kg kapra K2. Je to násada z prostriedkov Rady Slovenského rybárskeho zväzu v Žiline. Na konečné ukončenie zarybnenia kaprom čakáme ešte prísun 1 500 kg kapra K3 určeného pre rameno Horný Čepeň a 1 000 kg kapra K3 určeného do revíru Nová voda (účko). Revír Koleno bude zarybnený až v jarných mesiacoch.
Kapor rybničný
Na otázku, odkiaľ vlastne kapor pochádza, je niekoľko verzií. Jedna z nich je, ž ich priviezol zo svojich potulných ciest Marco Polo. Iná zasa tvrdí, že pochádzajú z Číny, lebo o ich chove písali už starí Číňania ešte v začiatkoch nášho letopočtu. Eugen K. Balon vo svojej knihe RYBY SLOVENSKA uvádza, že pre jeho dobré rastové vlastnosti a kvalitu jeho mäsa ho poznali ešte v prvom storočí pred našim letopočtom Rimania, ktorí mali nad Dunajom početné osady, dokonca že ich z Dunaja neskôr previezli do Talianska a tiež iných štátov.
Rímsky prírodovedec GAJUS PLINIUS v rokoch 23 až 79 nášho letopočtu už poznal dunajské kapry a zmieňuje sa o umelých rybníkoch na prechovávanie rýb. V stojatej vode rybníkov nadobudol postupne divý kapor vysokotelovú formu, ktorá sa ešte v neskorších dobách výberom najvyšších kusov na neres ešte znásobovala. Rimania čiastočne vyšľachtili divého dunajského kapra – SAZANA v rybu rybničnú a rozšírili ho takmer po celej západnej Európe. V neskorších dobách poznatky o chove kaprov prevzali kláštory, najmä po úpadku Rimanov. Takto vznikli takmer v celej Európe strediská chovu kaprov v rybníkoch, medzi ktoré patrí aj chov kaprov v Čechách. Umelým chovom, ktorý trvá už dve tisícročia sa kapor vyšľachtil na dnešnú rybničnú formu, pričom divý kapor SAZAN si v Dunaji zachoval pôvodnú formu, nezmenenú ako pred dvoma tisícmi rokov.
Túto formu si zachoval iba preto, že sa s kaprami šľachtenými neneresí. Okrem Dunaja sa sazan vyskytuje v prítokoch Stredozemného, Čierneho, Kaspického a Aralského mora. Druhé rozšírenie kapra je Ázia a oblasť Tichého oceána. Kapra, ako nežiadúcu rybu pokladajú v Austrálii, kde za pustenie uloveného kapra ukladajú vysoké peňažné pokuty. V ich vodách kapor rastie výnimočne rýchlo a už v prvom roku dosahuje váhu až do 2.5 kg. Tak, ako sa u nich rozšírili králiky, ktoré vážne ohrozujú poľnohospodárstvo, podobne sa rozširujú kapry. Je u nich vydaný zákon o zákaze chovu a predaja kaprov. Kapor je takmer najrozšírenejšou rybou rôznych bagrovísk, priehrad, ale i niektorých tečúcich vôd, na lov ktorého sa špecializuje najviac rybárov. Jeho kvalitné mäso, ktoré sa dá upraviť rozmanitým spôsobom už od nepamäti lákalo mlsné jazýčky labužníkov.
U nás a takmer v celej Európe žijú dva druhy kaprov. Divý kapor – SAZAN, ktorý sa nachádza u nás v Dunaji, tiež v dolných častiach jeho prítokov a jeho vyšľachtená forma rybničný kapor obyčajný. Šľachtenie kapra trvá už po dve tisícročia, preto nadobudol také rozmanité formy, aké má dnes. Najviac sa divému kaprovi podobá šľachtený kapor ŠUPINÁČ, ktorého celé telo pokrývajú šupiny, ktoré sú pevne spojené za pomoci blany s kožou ryby. Samozrejme tvarom sa od neho líši hlavne výškou, mohutnosťou a aj menšou chvostovou plutvou. Opakom tohoto kapra je kapor bez šupín, takzvaná zrkadlová forma, možno šľachtitelia chceli uľahčiť prácu najmä pri kuchynskej úprave a čistení šupín. Táto forma kapra má obrovskú výšku a niekedy sa úplne podobá disku. Jeho telo pokrýva iba hladká koža, najčastejšie hnedá, ktorá pri brušnej časti postupne prechádza v bledšiu až žltú. Lysá forma kapra je stavbou tela podobná zrkadlovej forme, má však pozdĺž bočnej čiary len jednu radu veľkých šupín, ďalšia rada drobných šupín lemuje chrbtovú plutvu
Niekoľko väčších šupín je akoby rozhádzaných najmä pri plutvách. Tieto kapry nežijú z prirodzenej potravy, ale sú v rybníkoch kŕmené a tým dosahujú veľmi rýchly rast a váhu. Keď porovnávame sazana z Dunaja, pri dosiahnutí troch rokov života, má len okolo 30 cm a váhu 60 dekov. Naproti tomu šľachtený kapor kŕmený v rybníku, v treťom roku dosahuje dĺžku 40 až 50 cm a niekedy i viac a váhu 2,00 až 2,5 kg. Kapor sa najčastejšie neresí na zaliatych lúkach, kde je dostatočne zohriata voda a hlavne čerstvo zaliata tráva, alebo vhodný porast. Kapry, ktoré sú dodávané ako násada sa v podmienkach svojho nového domova, či je to akákoľvek vodná nádrž, bagrovisko a niekedy aj priehrada, sa neresia len veľmi zriedka.
Dôkazom je aj skutočnosť, že ak ulovíme kaprov v septembri alebo i neskôr, v ich vnútri ešte nájdeme už prezreté ikry. Pri ulovení kaprov ešte začiatkom roka sa môžeme presvedčiť, že minuloročné nevytreté ikry sa nestačia vstrebať – upotrebiť kaprom a tieto neuvoľnia cestu novým ikrám, ktoré sa už tlačia na staré, preto sa kapor nevyneresí ani v tomto roku. Príčinou nevyneresenia sú možno nevhodné podmienky na neres. Telo divého kapra – SAZANA, má nízky valcovitý tvar, oproti kaprom obyčajným, čím je veľmi podobný stavbou tela amurovi, jeho celé telo pokrývajú väčšie a pevne prirastené šupiny tmavšej farby. Má mohutnú chvostovú plutvu a vyššiu chrbtovú, ktorá začína hrebeňovým, zúbkovaným a pevným lúčom, ako u všetkých kaprov. Všetky plutvy sazana sú mohutnejšie ako u obyčajného.
Hlava je kužeľová, mohutnejšia na konci s vysúvateľnou papuľkou dolnejšieho postavenia, ukončená pevnými gambami. Z kútikov papuľky vychádzajú dva páry fúzov, pričom jeden pár je silnejší a dlhší. Papuľka s pevnými gambami a citlivými fúzikmi dáva vedieť, že mu slúžia na prehrabávanie dna rieky, odkiaľ vyberá potravu. Postavenie očí kapra je v horne časti hlavy a najlepšie reagujú pohybom v smere nahor a dole. Pri otočení kapra na bok, jeho oči sa automaticky dávajú do vodorovnej polohy. Rast kaprov v rozličných vodách je rozdielny a závisí najmä od teploty a kvality vody a samozrejme od kvality a množstva potravy, ktorú môžu denne skonzumovať. Kapor obyčajný dosahuje lovnú mieru 35 cm už v druhom roku života, no sazan dosahuje túto dĺžku až koncom tretieho roka a vo štvrtom. Kapor pri dobrých životných podmienkach sa dožíva 25 až 30 rokov života (niektorá literatúra uvádza až 50 rokov) pričom dosahuje váhu až do 40 kg a dĺžku tela až 120 cm.
Kapor sazan váhu až nad 20 kg a dĺžku až jedného metra. Medzi veľkými úlovkami sa vyskytujú šupináče, ale najviac forma zrkadlová. Najväčší, u nás registrovaný úlovok, bol kapor ulovený na Dunaji a vážil 31 kg. Ďalší kapor z Váhu, ktorý vážil 27 kg. V Čechách bolo tiež ulovených niekoľko trofejných kaprov. Najväčší na Rozkoši – 29,20 kg, uhynutý kapor nájdený v Jordáne vážil 28 kg a ďalšie úlovky 26 kg a menej. Medzi najväčšie ulovené vo Francúzsku, patrí úlovok 34,75 kg a svetový rekord je kapor zrkadlovej formy, vážiaci až 37 kg. Údaje o najväčších úlovkoch pochádzajú spred niekoľkých rokov a možno už dnes sú prekonané. Veľké možnosti na úlovok kapitálnych kaprov dávajú najmä väčšie vodné plochy, ako je Zemplínska Šírava, Liptovská Mara, Sĺňava, Domaša, Kráľová nad Váhom, Oravská priehrada a podobne.
Petrov zdar !
