História rybárstva v Seredi

Už v počiatkoch vzniku ČSR sa začalo využívať právo majiteľov pozemkov na rybolov. Majitelia pozemkov dávali do užívania pobrežné úseky za poplatok vytvárajúcim sa združeniam, urbariátom, či spolkom na odlov a lov rýb na úseku Váhu od Hlohovca po Neded.

Pokiaľ nám záznamy potvrdzujú, už v roku 1928 bola spísaná prvá zmluva s Varašúrsko-Nededskou spoločnosťou so sídlom v Šali. Nejednalo sa vtedy o rybársky spolok. Táto spoločnosť však umožňovala rybolov jednotlivým občanom a dôkazom toho je rybársky lístok pána Jozefa Kolárika z Dolnej Stredy. Bol vydaný v roku 1932 Berným úradom v Galante v cene 10,- Kčs. Povolenka neobsahovala ani práva, ani povinnosti, obsahovala iba lovné miery v maďarskom jazyku. Táto spoločnosť v roku 1938 zanikla. V tomto období mali rybolovné práva gróf Esterhászy a barón Ohrenstein, veľkostatok na Štrkovci a cirkevná správa v Šali. Rozdelnie na revíroch nie je známe.

Po roku 1939 pribudli ďalší užívatelia pán Horváth a Grinzweig, ktorí neumožňovali občanom výkon rybolovu. Toto dalo podnet na rozdelenie práv rybolovu takto: Pravá strana Váhu od Hlohovca po Neded patrila Horváthovi, ľavá strana od Hlohovca po Šintavu urbariatorom a od Šintavy po Neded študijnej základni Štrkovec. Za slovenského štátu boli robené pokusy o získanie rybolovného práva občanmi. Utvorila sa skupina záujemcov a po vybavení úradných formalít bola zvolaná ustanovujúca schôdza na deň 17.4. 1943 čo je považované za dátum založenia Ľudového rybárskeho spolku v Seredi. Na tomto sa podieľali páni: Eugen Horňák – hlavný notár, Žigmund Vánnay – pridelený notár, Jozef Cerva – úradník, Ing. Schirschitz – riaditeľ cukrovaru, Arpád Kučera – obecný pokladník a samozrejme rybárski nadšenci – Jozef Strašivták, Ján Stredský, Anton Ottinger, Dr. Režucha, Dr. Frištacký, Ferdinand Paštéka, František Paštéka, Jozef Ternény, Ľudovít Áč, Pavel Kubányi, Ferdinand Valášek, Andrej Dúbrava, Kamenický, Skrutek, Lovecký a mnohí ďalší.

V roku 1943 bola prvá členská schôdza. Všetkých prítomných bolo 48 a bol zvolený výbor. Prvým predsedom sa stal pán Farský zamestnanec sereďského cukrovaru, podpredseda pán Jozef Strašivták, tajomník Štefan Kollárik, pokladník František Mrázek a hospodár Jozef Paška. Za členov výboru boli zvolení zakladajúci členovia. Prvé začiatky, boli veľmi ťažké lebo spolok nemal nič. Zakladajúci členovia urobili medzi sebou zbierku a taktiež sa robila zbierka po závodoch ako Cukrovar, Frankovka a u ostatných súkromných podnikateľov. Bolo potrebné zakúpiť sieť, bárku, rybárske čižmy pre rybárov. To všetko sa zakúpilo od pána Jána Horvátha aj s rybárskou búdou. Od pána Horvátha spolok prebral aj rybárov z povolania – Michala Tormu, Jozefa a Kolomana Fandliových a Jozefa Navrátila. Rybársky spolok prevádzal hospodárske výlovy raz do týždňa a to hlavne v jesenných mesiacoch a v predvianočnom čase a ryby predávali na trhu.

Od roku 1944 sa členská základňa postupne zväčšovala, do spolku sa prihlásili ďalší nadšenci. Výbor sa volil na tri roky. Bolo treba bojovať aj o revír. Spolok dostal revír od mosta v Hlohovci až po most v Šali. Tieto začiatky boli ťažké, nebolo peňazí. Bolo treba zakúpiť zariadenie, písací stroj a tlačivá. Písací stroj daroval pre spolok Jozef Paško z Trnavy, ktorého neskôr kooptovali za člena výboru. Trnava vtedy ešte nemala vlastný spolok. Rybársky nadšenci z Trnavy boli pritúlení u nás ako vlastní členovia za istých finančných podmienok. Do nášho výboru boli kooptovaní členovia z Trnavy a to: Jozef Paško, Ing. Šťuka, Dr. Záborský a Jozef Modronka. Výbor poriadal zájazdy na Dunaj, zábavy a rybárske preteky. Získané prostriedky boli využité na nákup násad a zdanlivo bolo všetko v poriadku.

V roku 1948 začali medzi členmi a výborom nedorozumenia, osočovania a prišlo k vylúčeniu niektorých členov, ktorí podpisovou akciou prinútili výbor zvolať mimoriadne zhromaždenie na ktorom po búrlivej diskusii bol zvolený prípravný výbor, ktorý mal zvolať riadne zhromaždenie na ktorom bol zvolený nový výbor.

Predsedovia od vzniku organizácie do roku 1954:

Eugen Horňák: 1943 – 1944
Imrich Farský: 1944 – 1949
Michal Kamenický: 1949 – 1949
Alexander Fulier: 1949 – 1954

Tajomníci od vzniku organizácie do roku 1954:

Štefan Kollárik: 1943 – 1948
Viktor Koščo: 1949 – 1954

V roku 1950 sa začalo obdobie vytvárania vlastných organizácií Galanty a Trnavy. Občania Galanty a Trnavy, ktorí boli organizovaní v našom Ľudovom rybárskom spolku v Seredi, prestupovali do novovytvorených organizácií, tým sa počet členov redukoval na 320. Nastali problémy, nakoľko novovzniknuté organizácie Galanta a Šaľa požadovali o pridelenie časti revíru Váh. Ťahalo sa to prípismi, odvolávaniami, urgenciami a spormi cez bratislavskú organizáciu. Čo už začalo byť otravné a nechutné. Menilo sa prideľovanie revírov cez Jednotný zväz rybárov v Žiline. Galantská organizácia žiadala dolnú časť nášho revíru, trnavská organizácia hornú časť. Spor sa konečne vyriešil k spokojnosti našej organizácie. Výbor si konečne vydýchol.

Časť trnavských členov požiadalo o vytvorenie pobočky, s čím výbor súhlasil a tak 150 členov z Trnavy malo rovnaké práva ako naši členovia. Do výboru boli doplnení dvaja členovia z Trnavy a nastali konečne roky stability čo bolo členmi vysoko hodnotené. Vo výbore v tomto období boli iba malé zmeny, čo umožnilo plne pokračovať v rozvíjaní činnosti. Počet členov sa zvyšoval a tým sa aj viac rýb nasádzalo do revírov, k čomu prispel aj chov na chovnom rybníku v Rumanovej. Poriadali sa zájazdy na Dunaj a bola uzatvorená spolupráca s Ľudovým rybárskym spolkom s Ostravy, kde si navzájom členovia výboru vymieňali skúsenosti, čo bolo na prospech oboch rybárskych spolkov. Ostraváci chodili k nám na ryby a naši rybári sa zúčastňovali rybárskych pretekov v Ostrave. Úbytok členov nastal odchodom členov do obnovenej trnavskej organizácie.

V roku 1956 nastal spor o revíry č. 156 a 157 s Ľudovým rybárskym spolkom Galanta, ktorý nechcel povoliť lov rýb naším členom na rieke Váh. Výbor ĽRS Galanta nerešpektoval stanovisko Jednotného rybárskeho zväzu v Žiline, ktorý potvrdil, že revíry č. 156 a 157 sú revírmi ĽRS Sereď, preto lov rýb bol sereďským rybárom povolený. Táto záležitosť sa ukludnila až listom Povereníctva poľnohospodárstva v roku 1957. Zjazd Jednotného rybárskeho spolku v Žiline zmenil oficiálne názov na Slovenský zväz rybárov a ľudové rybárske spolky sa premenovali na miestne organizácie. Od roku 1958 sa stala skutočnosť, že do roku 1973 sa nezachovali zápisnice z výborových schôdzí a prestalo sa robiť aj na kronike organizácie. A preto poznatky za toto obdobie sme získavali od členov, ktorí zastávali niektoré funkcie vo výbore v danom období.

Predseda od roku 1955 do roku 1973:

Jozef Ternényi: 1955 – 1973

Tajomníci od roku 1955 do roku 1973:

Viktor Koščo: 1955 – 1958
Michal Černuška: 1958 – 1973

Prijatý rybársky zákon č. 102/63 Zb. zjednotil a spresnil práva a povinnosti členov organizácie. Poslanie rybárskeho zväzu spĺňalo vážnosť a činnosť v evidencii, hospodárení a výchove nových adeptov rybárstva. Postupne sa zákon udomácňoval a rybári si zvykli vykonávať výkon rybárskeho práva podľa prijatého zákona.

V 70-tych rokoch naša organizácia prešla veľkými zmenami, keď podľa zákona o rybárstve vyžadovala od svojej členskej základne disciplínu, pravidelné školenia so skúškami a dodržiavanie rybárskeho zákona. Vo výbore došlo k závažným zmenám, keď prestarlý výbor bol vymenený a omladený. Za predsedu organizácie bol zvolený Milan Zvolenský, tajomníkom bol Ján Beno, účtovníkom Emil Dulovič a hospodárom František Zachar. V tomto období sme boli užívateľmi revíru Váh od dolného chotára Dolná Streda po dolný chotár obce Siladice. Uzavreté vodné plochy ramená Hornočepenské, Dolnostredské, bagroviská v Šintave, Beregy, Vinohrady nad Váhom a ramená v Šoporni. Uzavrela sa aj zmluva s MO Hlohovec o vzájomnom využívaní svojich revírov, bola spravená dohoda o výmene povoleniek s Trnavou a Galantou.

Výbor zabezpečil vybudovanie murovanej chaty pri Váhu, ktorá slúžila na výdaj povoleniek, zasadnutia výboru a na hospodárske uskladnenie. Vzhľadom na narastajúci počet členov sa zvyšovali nároky na prácu výboru. Obnovený výbor rozpracoval úlohy na každého člena výboru, čo pravidelne mesačne kontroloval. Podarilo sa nám získať do užívania 27 ha rybník v Bábe a chovný rybník vo Vinohradoch n/V, kde sa odchovával rôčik kapra.

V týchto rokoch sa výboru podarilo zakúpiť starší rybársky dom, ktorý sa prebudoval a tým sa získali priestory pre zasadnutie výboru, školenie nových členov vrátane detí a pre výdaj povoleniek. Pokračovalo sa v nastúpenom trende, kde sa práca výboru odzrkadlila v náraste členskej základne a v zarybňovaní. Občania mesta Sereď a širokého okolia mali záujem o rybárstvo. Výbor sa schádzal pravidelne a činnosť organizácie bola na tendenciách socialistickej spoločnosti. Postupom času sa činnosť výboru dostala do stagnácie, činnosť a morálka niektorých členov začala upadať. To sa odzrkadlilo aj v členskej základni, keď na revíry Báb bola upravená doba lovu , keď sa na rybníku lovilo iba tri dni v týždni. Túto dobu lovu však nerešpektovali niektorí členovia výboru a týmto dochádzalo medzi radovými členmi k nespokojnosti. Sťažnosti na ústredné orgány SRZ došli až tak ďaleko, že nám rybník Báb bol odobratý a sereďskí rybári boli ochudobnení o tento atraktívny revír. Po veľkej búrke nastali aj zmeny vo výbore MO.

V roku 1985 na podnet ústredného orgánu SRZ boli odvolaní členovia výboru a členská schôdza v tomto roku zvolila dočasný výbor.

Predseda od roku 1973 do roku 1986:

Milan Zvolenský: 1973 – 1986

Tajomníci od roku 1973 do roku 1986:

Ján Beno: 1973 – 1979
Anton Prerovský: 1979 – 1980
Dušan Turóci: 1980 – 1986

Novozvolený výbor v roku 1986 rozpracoval potreby obnovy a chodu organizácie, dlhodobý plán a zaviazal všetkých členov výboru pri plnení úloh k zodpovednosti. Do výboru boli zvolení členovia zo Šoporne, kde boli naše lovné revíry a postupne výbor získaval dôveru členskej základne. Prvou úlohou výboru bolo dokončiť prestavbu rybárskeho domu a za najdôležitejšiu úlohu si výbor stanovil vytvoriť obvodné organizácie, tým aj prechod z Miestnej organizácie na Mestskú organizáciu. Vytvárali sa nové lovné revíry a výbor zabezpečil navrátenie rybníka Báb na športový rybolov, to malo vplyv aj na členskú základňu, čím narastal jej počet. V hospodárskej činnosti sa prevádzali odchovy na chovnom rybníku Pusté Sady, retenčnej nádrže Zemianske Sady, v rybníku vo Vinohradoch n/Váhom a do užívania nám boli poskytnuté priestory v Horných Salibách bývalé Konopárske závody. S využívaním týchto chovných zariadení sa zvýšilo aj zarybnenie na športových rybníkoch. Na rybárskom dome bola z vlastných prostriedkov vybudovaná odchovňa rýb pre účely násad. Hospodári pravidelne prevádzali výtery kaprov a šťúk, ktoré sa následne nasádzali do revírov.

Boli vytvorené tri Obvodné organizácie. Dve v meste Sereď a jedna v obci Šoporňa. Zároveň bol zakúpený menší rodinný dom pre obvod v Šoporni, ktorý po rekonštrukcii využívali členovia ako rybársky dom. Predseda našej organizácie Ing. Karol Veľký bol zvolený za člena Krajského výboru SRZ. Rozpracované zámery pre rozvoj rybárstva v meste Sereď boli plnené až do roku 1989 do nežnej revolúcie, kedy došlo k zrušeniu vládnucej sily komunistickej strany. Čistky, ktoré postihli všetky zložky národného frontu neobišli ani našu MsO. Výbor zaujal jednotné stanovisko, keď zvolal mimoriadnu členskú schôdzu, kde oboznámil svojich členov s demokratizačným procesom našej spoločnosti a predložil VČS výsledky, ktoré dosiahol za uplynulé obdobie. Bola vytvorená nezávislá komisia, ktorá mala zhodnotiť činnosť výboru a predložiť návrh zmien členov výboru pre ďalšie obdobie. Nakoľko táto komisia VČS predložila správu a doporučila o vyslovenie dôvery terajšiemu výboru, dopad týchto zmien nepostihol organizáciu a výbor mohol realizovať úlohy, ktoré boli prijaté VČS.

Búrlivé obdobie sprevádzalo aj mimoriadny snem SRZ, ktorý bol rozdelený na dve časti. Prvé bolo úprava nových stanov, zrušenie Krajských výborov SRZ a voľba nových členov SRZ, v druhej časti snemu boli odsúhlasené stanovy SRZ. Po tomto sneme výbor MsO nastúpil cestu k trhovému hospodárstvu, čo bolo schválené aj VČS.

Predsedovia od roku 1986 po súčasnosť:

Ing. Karol Veľký: 1986 – 1991
Pavol Kalinay: 1992 – 2002
Ing. Pavel Dúbravčík: 2002 – 2007
Ing. Dušan Alina: 2007

Tajomníci od roku 1986 po súčasnosť:

Pavol Kalinay: 1986 – 1991
Ing. Ľubomír Navrátil: 1991 – 1997
Tibor Noskay: 1997 – 2002
Ing. Dušan Alina: 2002 – 2007
Marián Scherhaufer: 2007

V prvej polovici 90-tych rokov výbor prechádzal viacerými zmenami, nakoľko v tomto čase došlo aj k delimitácii našej MsO. Organizovaní členovia zo Šoporne si založili vlastnú MO. Pri delimitačnom protokole bolo odovzdané MO Šoporňa lovné revíry Starý Váh, Pasienok, bagrovisko Roličky a v hotovosti MO Šoporňa obdržala 5.000,- Sk, tým nastal pokles členskej základne o cca. 350 členov. Táto skutočnosť neotriasla našou organizáciou, nakoľko funkcionári výboru zabezpečovali pre ďalších členov dostatok rybých násad a bohatých úlovkov. Výbor zachytil vývoj v spoločnosti a všetky úlohy napredovali k trhovému hospodárstvu čo nebolo po vôli nadriadenému orgánu SRZ. V tomto období sme sa zamerali na vlastný chov rybých násad na chovnom rybníku Hlohovník a rybníku Pusté Sady. Prevádzali sa obchodné aktivity k vianočnému predaju rýb priamou cestou od dodávateľov z Českej republiky, kde sme zakupovali aj násady na zarybnenie našich vôd až do čias rozdelenia Československej republiky. Toto obdobie nastupuje samostatnosť organizovaného rybárstva v Seredi. Kritické obdobie vo výbore nastalo pri vzniku obchodnej spoločnosti Neptún spol. s r.o., keď bol záujem niektorých členov ako fyzických osôb vstúpiť do spoločnosti s podielovým vlastníctvom. Výbor MsO zvolal mimoriadnu Členskú schôdzu, kde členovia odsúhlasili 100%-tného vlastníka spoločnosti SRZ MsO Sereď.

Výbor MsO počas svojho volebného obdobia každoročne zabezpečoval rybárske preteky na revíroch v Hornom Čepeni, Dolnej Strede a Šintave. Tieto preteky z roka na rok dosahovali vyššiu a vyššiu úroveň, ako aj spoločenskú úroveň a stali sa veľmi populárnymi pretekami v okolí sereďského regiónu. Po zhodnotení tejto športovej a kultúrno spoločenskej činnosti sa výbor MsO rozhodoval, že usporiada v roku 1994 Veľké rybárske preteky, kde prvá cena bude osobný automobil. Začiatky boli veľmi ťažké, nakoľko bolo potrebné zabezpečiť po organizačnej stránke hodnotné ceny a sponzorov. Prvý ročník prebehol veľmi priaznivo a všetci účastníci boli spokojní s úlovkami ako aj s organizačným zabezpečením. Keď hovoríme o týchto VRP, tak dnes už po viacročných skúsenostiach môžeme smelo konštatovať, že najproblémovejší ročník bol III. ročník, keď 30. apríla sme mali prihlásených iba 80 pretekárov. Za spolupráci s mediálnym partnerom Rádiom Forte sa nám podarilo za sedem dní naplniť potrebný počet štartujúcich. Veľké rybárske preteky na ramene v Hornom Čepeni je najväčšia súťaž v športovom rybolove na Slovensku o najťažšiu rybu.

Členovia výboru SRZ MsO v Seredi sa pravidelne zúčastňovali na snemoch SRZ, kde sa snažili vniesť do tejto organizácie nové prvky spoločenského života, ale aj poznatky organizovaného rybárstva zo susedných krajín. Na škodu veci, snaha členov výboru o modernizáciu Slovenského rybárstva nebola zo strany vedenia SRZ vždy akceptovaná, a čo je najhoršie štatutárni zástupcovia mestskej organizácie boli zo strany vedenia SRZ zastrašovaní a trestaní. Najsilnejší postih pocítil za svoje myšlienky a názory bývalý predseda MsO Sereď pán Pavol Kalinay, ktorý bol v rámci disciplinárneho konania na trvalo vylúčený z členstva SRZ. Až čas a niekoľko ročný súdny proces ukázal, že toto vylúčenie z radov SRZ bolo neoprávnené.

Investičná činnosť „sereďského rybárstva“

Už v samotných zárodkoch vzniku organizácie pre potreby zarybňovania vtedajší výbor svojpomocne vybudoval odchovné zariadenie v Rumanovej, kde produkoval násadu kapra K1 a túto vysádzal do pridelených vôd. Mnoho bezplatnej brigádnickej činnosti sa odpracovalo na tomto chovnom zariadení. Už ako sme v histórii spomínali výbor sa schádzal v drevenej búde, ktorú kúpil od pána Horvátha. Valné zhromaždenia sa museli uskutočňovať v niektorých reštauračných zariadeniach. V 70-tych rokoch bola postavená murovaná budova pri Váhu, kde sa prevádzal výdaj povoleniek a zasadnutia výboru. Toto zariadenie bolo taktiež postavené formou brigád a potrebný stavebný materiál bol zabezpečovaný existujúcimi podnikmi v meste Sereď.

Po zakúpení súkromného domu organizácia začala budovať tento stánok pre rybárov. Stavebné činnosti na úpravách rybárskeho domu sa taktiež prevádzali formou brigád a materiálnymi darmi od podnikov ZIPP Sereď, Niklová Huta Sereď, Cukrovar Kávoviny Sereď.

Po rekonštrukčných prácach koncom 90-tych rokov, kde bolo investované do prestavby rybárskeho domu cca. 950 tis. Sk, rybársky dom dostal novú podobu, ktorá spĺňa všetky kritériá na činnosť organizácie. Sereďský rybársky zväz má jeden z najkrajších rybárskych stánkov v širokom okolí.

Do investičnej časti musíme zaradiť aj aktivity jednotlivých výborov, ktoré boli vynaložené na revitalizáciu rybárskych revírov ako napr.: rameno Horný Čepeň, štrkovisko Šintava, vodná nádrž Hlohovník, kde členovia výboru svojou prítomnosťou iniciovali a dozorovali či už na rozširovanie alebo odbahňovanie vodných plôch. Členovia výboru sa zúčastňovali aj na poradách, ktoré zvolával Mestský úrad Sereď, Hlohovec. Naše pripomienky k budúcej výstavbe vodného diela boli akceptované do projektovej dokumentácie.

Rybárska stráž

Na ochranu a dodržiavanie výkonu rybárskeho práva už v začiatkoch bola ustanovená rybárska stráž. Rybárska stráž na potieranie pytliactva bola vykonávaná funkcionármi výboru. Nárastom členskej základne sa kládla požiadavka na vytvorenie rybárskej stráže z radových spolkov. Po prijatí Zákona č. 102/63 Zb. bola RS až v nasledujúcich rokoch ustanovená do pozície verejného činiteľa. Z dostupných materiálov vieme upresniť iba niektorých členov, ktorí vykonávali funkciu veliteľa rybárskej stráže. Boli to páni: Zoltán Drottner, Pavol Kalinay, Ladislav Búčik, Štefan Sabo, Martin Tvarožek, Ing. Ján Himpán a terajším veliteľom je Roman Vančo.

Vzniknutou prestavbou spoločnosti sa RS na dlhší čas dostala zo zákona verejného činiteľa von. Toto obdobie spôsobilo, že nárast pytliactva sa rozmohol a vznikli veľké materiálno-ekonomické škody. Charakteristikou tohto obdobia je, že rybársku stráž nerešpektovali najmä pytliaci a bola bezradnosť voči týmto osobám. Po ustanovení verejného činiteľa znovu RS nabrala na vážnosti medzi rybármi, ale aj pytliaci mali už väčší rešpekt pred členmi rybárskej stráže. Po prijatí zákona o pytliactve a jeho aplikácii v praxi sa začína novodobí druh rybolovu a tým aj ochrana jednotlivých revírov. Výbor MsO ďakuje členom bývalým aj terajším za neľahkú činnosť, ktorú odviedli a odvádzajú pre ochranu rybárstva.

Neoddeliteľnou súčasťou rybárskej stráže je aj Disciplinárna komisia. Členovia Disciplinárnej komisie riešili priestupky nahlásené rybárskou strážou. Predvolaní členovia, z ktorých nie každý priznal priestupok, ale mal snahu vyvrátiť skutok, ktorý spôsobil. Často dochádzalo k verbálnym útokom a tým sa sťažovalo riešenie týchto priestupkov. Najčastejšie priestupky, ktoré disciplinárna komisia riešila bolo nedodržanie zákona o rybárstve, ale vyskytli sa aj priestupky, keď člen RS bol fyzicky napadnutý pri výkone. Tieto priestupky DS riešila podľa Disciplinárneho poriadku a niektoré boli riešené políciou. Zo zachovaných písomností musíme spomenúť jednotlivých predsedov disciplinárnej komisie a to: pán Karol Kamenický, Ing. Ján Himpán, Ján Forro.

Poďakovanie Výboru MsO patrí bývalým členom, ako aj terajším členom disciplinárnej komisie za ich odvedenú činnosť.

Hospodárska činnosť

Pri vzniku Ľudového rybárskeho spolku mal výbor sťaženú úlohu so zaobstarávaním násad, nakoľko ako nový spolok neboli kontakty na dodávku rybej násady. Zo zarybňovaním stojatých vôd sa začalo až v rokoch 1948, 1949 a 1950, keď sa do Čepeňského ramena nasadilo do 650 kg kaprej násady rôčka. Postupne sa začala nasádzať aj dravá ryba zubáč a šťuka. Zubáč sa dodával z Čiech vo forme ikry a šťuka sa nasádzala vo forme plôdika. Už v 50-tom roku bol rozpočet na zarybnenie 33 tis. Sk a začali prvé školenia hospodárov v Trnave. V tomto období sa vykonávali pravidelné odlovy rýb z rieky Váh, kde sa chytila väčšinou plevelná ryba, ktorá sa následne predávala na trhu v Seredi. Tieto hospodárske odlovy sa prevádzali počas celého roka a ulovené generačné ryby sa prenášali do stojatých vôd.

Po vybudovaní chovného rybníka v Rumanovej sa zlepšilo zarybňovanie, rybársky spolok si sám zabezpečil násadu kapra. Ostatná ryba sa kupovala z Trnavy.  Odborné hospodárske skúsenosti si navzájom vymieňali naši hospodári s priateľmi rybárskeho spolku z Ostravy. Prvým hospodárom ĽRS sa stal pán Jozef Horváth, po ňom nasledovali páni: Ondrej Dúbrava, Pavol Kubányi a Štefan Švrček.

V 60-tych rokoch nastala zmena v zarybňovaní jednotlivých revírov, nakoľko sa členská základňa začala zväčšovať, bolo viacej finančných prostriedkov a začali sa tvoriť zarybňovacie plány čo vyplývalo zo Zákona č. 102/63 Zb. Rybársky hospodári sa pravidelne zúčastňovali na školeniach a tým získavali primeranú odbornosť. To sa odzrkadlilo na jednotlivom zarybňovaní a do vôd sa dostávali ryby v pomernom zastúpení, čím sa zvyšovala aj zarybnenosť v našich revíroch. Je pravdou, že živiteľkou Sereďských rybárov bola rieka Váh, kde na svoje neresiská každoročne tiahli ryby až z Dunaja. Na našom úseku rieky Váh sa najčastejšie vytierali nosále, pleskáče, jalce a z ušľachtilých rýb sme zaznamenali výtery kapra dunajského a vo veľkom zastúpení sa v týchto úsekoch vytierala mrena. Tieto prírodné podmienky na výter zabezpečovala rieka Váh svojou čistotou a prírodnými neresiskami. Toto prechodné obdobie trvalo až do roku 1973. V tomto čase vykonával funkciu hospodára pán Jozef Strašivták. Po zmenách vo výbore v roku 1973 nastúpil do funkcie hospodára pán František Zachar. V tomto období, kedy došlo k zmenám vo výbore MsO sa rozšírili aj lovné revíry a to o revír Báb. Zabezpečenie zarybnenia do všetkých lovných revírov kládlo nemalé úlohy na hlavného hospodára a hospodársku skupinu. Vlastná výroba násad bola iba na chovnom rybníku Hlohovník vo Vinohradoch, o ktorý sa staral pomocný hospodár pán Karol Buch. Tu sa dochovávala násada kapra K1. Rybnatosť hlavne na športovom rybníku Báb bola veľmi dobrá, kde sa ročne lovilo cca. 8.000 kg kapra.

Pán František Zachar vykonával fukciu hospodára do roku 1986. Pri ďalších zmenách vo výbore bol do funkcie hospodára zvolený pán Jozef Bobek. Výbor MsO prenajal na chov vlastných násad v obci Horné Saliby namáčacie nádrže bývalej konopárne, kde po dobu troch rokov sa odchovával kapor rýchlený. Do revírovania sme zaobstarali aj chovný rybník Pusté Sady, takže v tomto období koniec 80-tych do 90-tych rokov hospodárska skupina zabezpečovala dostatok násadových rýb v kategórii kapor Kr a K1. Prebytky násad sa predávali aj iným organizáciám. Na zlepšenie hospodárskej činnosti bola vybudovaná i liaheň na rybárskom dome. Tu sme robili výter kapra a šťuky, ktoré sa inkubovali z ikier vo flašiach. Tento umelý výter prevádzal pán Arnošt Hřebíček a Štefan Kalinay.

Zmeny v hospodárskej činnosti priniesla VČS, kde sa striedali po sebe hospodári, pán Jozef Bobek a Štefan Kalinay. Od roku 1997 zastáva funkciu hospodára pán Vladimír Beno, ktorý so svojou hospodárdskou skupinou zabezpečuje výrobu násad a stará sa o rybníky. Túto činnosť hospodárska skupina vykonáva k spokojnosti členskej základne, nakoľko vlastná produkcia výroby násadových a tržných rýb dosahuje čiastku cca. 500 tis. Sk. Nároky na túto činnosť sú čoraz väčšie, preto aj prístup a zodpovednosť je na požadovanej úrovni. Výbor MsO ďakuje všetkým, ktorí sa podieľali akoukoľvek činnosťou a prispeli tak k rozvoju rybárstva v Seredi.

Neptún spoločnosť s ručením obmedzeným

SRZ MsO Sereď je zakladateľom spol. Neptún s r.o., je taktiež jeho jediným 100%-tným vlastníkom a žiadna fyzická osoba sa na jeho majetku nepodieľa. Zisk zostáva jeho vlastníkovi t.j. MsO Sereď. Neptún spol. s r.o., bola zaregistrovaná na Krajskom súde dňa 10.9.1993.

Slovenský pôdný fond (SPF) v roku 1993 vypísal verejnú súťaž na prenájom závlah aj s vodnými nádržami, vrátane odchovu rýb. Aby sme zachránili pre našu MsO a teda pre nás všetkých revíry Báb, Pusté Sady a Hlohovník, museli sme sa prihlásiť do tejto súťaže. O uvedené nádrže mali záujem aj ďalší prenajímatelia. Vypracovali sme pre každý revír samostatnú ponuku. V súťaži sme uspeli, pretože naši členovia vypracovali kvalitné projekty.

Po získaní revírov v súťaži, prebrali sme povinnosť zavlažovať poľnohospodársku pôdu. Túto činnosť už nemohlo vykonávať občianske združenie t.j. MsO. Preto sme boli nútení vytvoriť organizáciu, ktorá môže hospodársku činnosť vykonávať. Ako najvhodnejšou sa ukázala spoločnosť s ručením obmedzeným. Založenie spoločnosti si vyžiadalo veľa organizačnej práce najmä pri jej registrácii.
Pre zabezpečenie činnosti zavlažovania, sme museli postupovať rovnako ako v akomkoľvek podniku a to s dobrovoľnými pracovníkmi. Museli sme zabezpečovať elektrickú energiu, plánovať jej množstvo, dojednávať odberové diagramy v SEZ Nitra a upresňovať množstvá jej odberu v SEZ Bratislava. Všetko toto sa muselo robiť v súčinnosti s PD Báb, pričom sme nemali páky na eventuálne nezodpovedné konanie jeho pracovníkov v prípade prekročenia limitu odberu elektrickej energie. Súčasne sme museli podľa predpisov zabezpečovať účtovníctvo a finančné operácie.

Začiatkom roka 1994 nám SPF oznámil, že bola uzatvorená zmluva o prechode správy majetku štátu medzi odovzdávajúcim SPF a preberajúcim Povodím Váhu š.p., Piešťany. Súčasťou bolo aj prevzatie nájomných zmlúv a povinnosť ich úpravy. Na základe toho sme našu zmluvu upravili tak, že MsO obdržala výkon rybárskeho práva a právo hospodáriť s rybami bezplatne. Zavlažovanie prebralo Povodie Váhu. Tým sme sa zbavili činnosti, ktorú sme zabezpečovali amatérsky členmi výboru. V ďalších jednaniach vyšších orgánov bolo dohodnuté, že výkon rybárskeho práva členmi SRZ na revíroch, kde sa vykonávalo pred rokom 1993, bude sa vykonávať aj naďalej, čo zamedzilo tomu, aby Povodie mohlo dať revíry do prenájmu iným záujemcom.

K uvedenému len toľko, že jedno nekvalifikované a nepremyslené opatrenia SPF nám i ďalším organizáciám spôsobilo veľa starostí a zbytočných povinností.  Keď sme sa zbavili povinnosti zavlažovať, využili sme založenú spoločnosť na obchod s rybami. Pre našu MsO ako aj ďalšie ZO SRZ a súkromníkov zabezpečujeme ryby na zarybňovanie revírov. Najväčší objem rýb najmä kapra dodávame pre vianočný trh a čiastočne aj pre veľkonočný predaj, ktorý sa stal v Seredi a okolí tradíciou.

Zoznam členov výborov od založenia Ľudového spolku až po súčastnosť:

Roky 1943 – 1948

Eugen Hornák, Žigmund Vannay, Dr. Jozef Cerva, Arpád Kučera, Ján Stredský, Dr. Režucha, Jozef Strašivták, Anton Ottinger, Dr. Frištacký, Jozef Mocko, Ferdinand Paštéka, František Paštéka, Ondrej Dúbrava, Ferdinand Valášek, Ing. Schirschitz, Jozef Ternény, Ľudovít Áč, Michal Kamenický, Štefan Kolárik, Farský, František Mrázek, Jozef Paška, Ján Skrutek, Vojtech Lovecký, Jozef Paško, Ing. Šťuka, Dr. Záborský, Jozef Modronka,

Roky 1949 – 1973

František Hričovský, Michal Kamenický, Jozef Paško, Viktor Koščo, František Scheibenreif, Alexander Fűlier, Jozef Ternény, Anton Kozár, Jozef Majko, Ondrej Dúbrava, Jozef Strašivták, Ing. Štefan Didov, Novák, Štefan Paulovič, Michal Bordáš, Anton Ottinger, Karol Nagy, Pavol Kubány, Vojtech Lovecký, Štefan Kolárik, Farský, Štefan Švrček, Michal Torma, Ferdinand Krivošík, Štefan Polák, Chrenko, Štefan Masarovič, Michal Černuška, Straka, Ladislav Holík, Ervín Holczman, Anton Štrbo, Anton Kozár, Ľudovít Áč, Ján Skrutek, Ing. Pavel Dúbravčík, Jozef Škoda, Emil Dúbrava, Rudolf Dúbrava, Ondrej Dúbrava, Štefan Lehocký, František Paštéka, Ján Hošták, František Hričovský, Ján Botto, Ján Mates,

Roky 1974 – 1981

Milan Zvolenský, Emil Dulovič, Ján Beno, Jindřich Lebiedzik, Romaňák, František Zachar, Ing. Pavel Dúbravčík, Rudolf Fodor, Zoltán Drottner, Karol Buch, Ján Hudec, Vojtech Sokol, Brodanský, Jaroslav Horák, Štefan Lipovský, Ladislav Špánik, Pavol Valášek, Dušan Turóci, Milan Jurík, Milan Bánovský, Anton Prerovský, Jozef Remiš, Daniala Nitrayová, Jozef Bobek, Ing. Karol Veľký, Ján Godály, Ing. Róbert Ševčovič, MUDr. Jozef Wongrey, Jozef Chmelo, Ing. Jozef Balvšík, Pavol Kalinay, JUDr. Jozef Vereš, Karol Kamenický, Karol Scherhaufer,

Roky 1982 – 1986

Ing. Jozef Bavlšík, Peter Dóra, Ing. Ladislav Knap, JUDr. Jozef Vereš, Karol Kamenický, Michal Kučera, Jozef Ďuriš, Štefan Lipovský, Milan Zvolenský, Ing. Pavel Dúbravčík, Karol Buch, Karol Scherhaufer, Jozef Chmelo, Jindřich Lebiedzik, Dušan Turóci, JUDr. Jozef Vereš, František Zachar, Pavol Valášek, Michal Rajninec, Jozef Bobek, MUDr. Jozef Wongrey, MUDr. Peter Garček, Pavol Kalinay,

Roky 1986 – 1991

Ing. Karol Veľký, Ing. Viliam Jurko, Ing. Pavel Dúbravčík, Pavol Kalinay, Štefan Kalinay, Tibor Noskay, RSDr. Bohumil Elíz, Ing. Anton Žilka, Ing. Ladislav Volkovič, Ján Brodanský, Vladimír Chmelár, Jozef Bobek, Ing. Jozef Bavlšík, Marta Kučerová, Michal Kučera, MUDr. Peter Garček, Ing. Ján Hudák, Karol Kamenický, Ing. Ladislav Mrnka, Ing. Ľubomír Navrátil, Ing. Pavol Spišák, Ján Mikulec, Stanislav Rajninec, Mgr. Vladimír Vranovič, Arnošt Hřebíček, Ladislav Búčik, Emil Dúbrava, Ferdinand Krivošík, Václav Sebera,

Roky 1992 – 2002

Ladislav Búčik, Ing. Pavel Dúbravčík, Emil Dúbrava, Pavol Kalinay, Štefan Kalinay, Tibor Noskay, Ferdinand Krivošík, Jozef Bobek, Ing. Jozef Bavlšík, Michal Kučera, Ing. Ján Hudák, Karol Kamenický, Ing. Ľubomír Navrátil, Ing. Pavol Spišák, Vladimír Bobál, Tibor Gunda, Štefan Sabo, Jozef Pometlo, Ján Michalka, Václav Sebera, Vladimír Bodlák, Ing. Ľuboš Javor, Daniel Kolenič, Ľubomír Lámy, Vladimír Beno, Jaroslav Hrádek, Ernest Sádovský, František Strapáč, František Strýček, Martin Tvarožek, Daniel Vanek, Štefan Vančo, Roman Vančo, Viliam Szugyen, Imrich Hoffmann, Jozef Kapoš, Miloš Mesároš, Michal Nagy, Marián Scherhaufer, JUDr. Miloš Hanus, Ivan Remiš, Ján Forro, Ing. Dušan Alina,

Roky 2002 – 2006

Ladislav Búčik, Ing. Pavel Dúbravčík, Emil Dúbrava, Pavol Kalinay, Ing. Jozef Bavlšík, Ing. Ján Hudák, Vladimír Bodlák, Ing. Ľuboš Javor, Vladimír Beno, Jaroslav Hrádek, František Strapáč, Štefan Vančo, Roman Vančo, Viliam Szugyen, Miloš Mesároš, Michal Nagy, Marián Scherhaufer, JUDr. Miloš Hanus, Ivan Remiš, Ján Forro, Ing. Dušan Alina, Ladislav Režnák, Jozef Mlynárik, Marián Šujdák, Dušan Brezík, Pavol Eliáš, Jozef Kapoš, Martin Gulbiš,

Roky 2006 – 2010

Ing. Dušan Alina, Ladislav Búčik, Ing. Ján Hudák, Ing. Ľuboš Javor, Vladimír Beno, František Strapáč, Štefan Vančo, Roman Vančo, Viliam Szugyen, Miloš Mesároš, Michal Nagy, Marián Scherhaufer, JUDr. Miloš Hanus, Ivan Remiš, Tomáš Kurbel, Martin Gulbiš, Ján Forro, Ladislav Režnák, Dušan Brezík, Pavol Eliáš, Tibor Kurcius, Jozef Mlynárik.

Roky 2010 – 2014

Ing. Dušan Alina, Marian Scherhaufer, Vladimír Beno, Ing. Ľuboš Javor, Štefan Vančo, Martin Gulbiš, Ľuboš Jendek, Marek Kišucký, Miloš Mesároš, Jozef Mlynárik, Michal Nagy, Ladislav Režnák, František Strapáč, Viliam Szugyen, Roman Vančo, Ing. Ján Hudák, Ivan Remiš, Tomáš Kurbel, Ján Forro, Tibor Kurcius, Dušan Brezík, Ing. Pavel Dúbravčík, Emil Dúbrava

Roky 2014 – 2018

Ing. Dušan Alina, Marian Scherhaufer, Vladimír Beno, Ing. Ľuboš Javor, Štefan Vančo – Pokladník, Roman Vančo, Martin Gulbiš, Miloš Mesároš, Jozef Mlynárik, František Strapáč, Ladislav Režnák, Michal Nagy, Ľuboš Jendek, Marek Kišucký, Alexander Greman, Peter Strapáč, Peter Zbojek

Roky 2018 – 2022

Ing. Dušan Alina – predseda a štatutárny zástupca organizácie, Marian Scherhaufer – tajomník a štatutárny zástupca organizácie, Roman Vančo – hlavný hospodár, Štefan Vančo – pokladník, Marián Kohút – veliteľ rybárskej stráže, Vladimír Beno – brigádnicky referent, František Strapáč – hospodár – Dolná Streda, Ľuboš Jendek – hospodár – Dolná Streda, Alexander Greman – hospodár – Horný Čepeň + Nová voda, Peter Strapáč – hospodár – Horný Čepeň + Nová voda, Lukáš Bíro – hospodár – Šintava, Ladislav Režnák – hospodár – Šintava, Miloš Mesároš – hospodár – VN Báb, Marek Kišucký – správa stránok, Ing. Ľuboš Javor – člen

Súčasne ďakujeme všetkým naším predchodcom, ktorí stáli pri vzniku Ľudového rybárskeho spolku v Seredi a už nie sú medzi nami ako aj všetkým ďalším, ktorí sa zaslúžili o rozvoj rybárstva v Seredi.

Petrov zdar!